Michal

Miško1m

Maminka malého Miška nám napsala příběh ve své rodné slovenštině. A je to další příběh s dobrým koncem :).

Otehotnela som takmer okamžite. Ultrazvuk ukázal dvojičky, no v 8tt sa jedno z bábätiek prestalo vyvíjať. V 20tt som kvôli silnému krvácaniu bola hospitalizovaná vo vsetínskej nemocnici, kde som si odležala 1 mesiac. Dostávala som všemožnú liečbu na zastavenie krvácania v podobe tabletiek, kapačiek a vitamínov, po celý čas som ležala a nenamáhala sa, no aj napriek tomu mi v 24+3tt praskla plodová voda. Nastal okamžitý prevoz do zlínskej nemocnice a infúzia na zastavenie kontrakcií. Malý bol podľa ultrazvuku úplne bez plodovej vody, ale nevzdal to ešte ďalších 10 dní, počas ktorých ma síce potrápil 3 krát falošnými kontrakciami, ale našťastie si to vždy rozmyslel. Bolo to hrozné obdobie plné strachu a neistoty, čo bude. Okrem môjho manžela som nedokázala s nikým hovoriť, chcela som dať malému čo možno najväčší kľud a rozhovory s rodinou by som len preplakala, takže všetky informácie podával môj manžel.

9.7. 2016 o 1,28 h sa narodil prirodzenou cestou Miško s váhou 890 g a 31 cm.

Miško inkm

Dýchal si sám, ale nedostatočne, preto bol na krátko zaintubovaný. Vidieť som ho mohla chvíľu po pôrode. Malý ležal vo svojom novom domčeku obklopený hadičkami a monitormi. Bol až moc maličký, iba chudé ruky a nohy, telo posiate bielymi chĺpkami. Ale bol náš a bol krásny. Poslala som manželovi prvú fotku nášho syna. Začala som si písať denník o maličkom. Behom prvého týždňa jeho života sa toho udialo veľa – malý bol opakovane svietený na žltačku, dostal infekciu, na ktorú mu nasadili antibiotiká (liečba zabrala), mal apnoickú pauzu, kyslík potreboval zatiaľ 24%, začala som mu merať teplotu, potom aj prebalovať, moje odstriekané materské mlieko si pekne toleroval, schudol na 720g , prvýkrát sa na mňa usmial tým najkrajším úsmevom na svete a na piaty deň som si ho privinula na moju hruď, pod ktorou mi búchalo srdce rekordnou rýchlosťou, držala som ho mojimi trasúcimi a spotenými rukami (i keď moc čo držať nebolo) a v tej chvíli som bola tou najšťastnejšou mamou pod slnkom. Sedela som ako zmeravená, snáď som ani nežmurkala, len aby som môjho maličkého neprebudila a nasávala som jeho vôňu. Ďalšie dni priniesli častejšie desaturácie a tým pádom aj zvyšovanie kyslíku. Opakovane dostal liečbu kortikoidmi, no vždy mu to pomohlo len na pár dní a s kyslíkom to išlo zas hore, potreboval až 55 %. Doktori mu diagnostikovali ťažkú bronchopulmonálnu dyspláziu. Po mesiaci sa vyšplhal s váhou na 1 kg. To bolo radosti! S rehabilitačnou sestričkou začal cvičiť dychové cvičenia a naučila som sa to aj ja, aby som s ním mohla cvičiť častejšie. Kontrola očí ukázala retinopatiu, ktorá sa každým týždňom zhoršovala až na druhý stupeň so slabším plus. Chvalabohu, operácii očí sa vyhol o vlások, keď retinopatia začala ustupovať. Mesiac a pol od narodenia ho odpojili zo CPAPu a dostal brýlky do nosa. Maličký si to zvládal a ja som bola tá najpyšnejšia mama na celučičkom svete, že mám takého šikovného a snaživého syna. Pohľad na neho bol dych berúci – už žiadny chobot na nose, žiadna veľká hadica, vyzeral ako bábätko . Na jeho druhé mesiačie vážil už 2000 g a meral 43 cm. Bol stále na JIP, ale z inkubátoru ho premiestnili do vyhrievanej postieľky. Začína sa učiť piť z fľašky a ide mu to výborne. Trochu ho to unavuje, niekedy desaturuje, ale za 5 dní už si zvládne vypiť svoje dávky. Kojenie sa nám nedarilo, nakoľko mal stále brýlky do nosa a maličkého to veľmi unavovalo a potom nezvládal dýchať a museli mu zvyšovať percento kyslíka. Prekvapila nás ďalšia infekcia, na ktorú mu nasadili antibiotiká. Počas celého pobytu v nemocnici dostal 4 krát transfúziu krvi, ktorá ho zakaždým nakopla a maličký dostal nový dych. Po 69 dňoch sa malý sťahuje na Medial s kyslíkom 35 % a váhou 2174 g. Tam sa s kyslíkom začal výrazne zlepšovať, už potreboval prietok len 0,2. Počas celej doby som ležala s malým v nemocnici a okrem noci som za ním chodila každé 3 hodiny. Veľa som mu pri klokánkovani rozprávala, spievala a hladkala ho. Spoznala som tam maminy iných predčasniatok. Každé ráno pri raňajkách sme rozoberali hmotnosť našich detí, ktoré bábo ocikalo inkubátor, čo nové na vizite a kedy už pôjdeme o poschodie vyššie (na Medial) a v lepšom prípade, kedy už pôjdeme domov. Po 10 dňoch maličký poputoval z Medialu za mnou na izbu.

Naučila som sa starať o dieťa závislé na kyslíku a čakali sme na schválenie kyslíku od poisťovne na doma. Prekonal ešte 2 operácie trieselných kýl v Brne. Domov sme išli po 4 mesiacoch s kyslíkovou bombou a s váhou 3910 g. Kyslík doma potreboval už len 2 týždne a dýchal si sám.ͺ Máme akurát viac doktorov a cvičíme Vojtu, ale to nám vôbec nevadí. Inhalujeme kortikoidy ráno aj večer. Malý sa zatiaľ vyvíja podľa korigo veku, je zdravý a dosť akčný, veľa sa smeje a má 2 zuby. Prečo sa nám malý narodil takto predčasne, nevieme, som zdravá žena, rodila som v 29 rokoch a choroby ma obchádzajú. Asi svoju rolu zohrala aj dedičnosť, nakoľko máme v rodine predčasniatko.

 

Každý jeden deň ďakujem Bohu, doktorom a sestričkám za naše zdravé dieťa, manželovi, ktorý ma držal nad vodou a dodával mi vieru a malému silu bojovať a všetkým ostatným, ktorí verili v šťastný koniec.

Fotografie pořídila paní fotografka Barbora Kociánová

 

Miško 2m-2Miško 4m Miško 5mMiško 3m

Your email is never published or shared. Required fields are marked *

*

*

F a c e b o o k