Timotej

140217_Jurcovi_47-d

Timotej – je nyní půlroční chlapeček, který se narodil 24+5 tt s porodní vahou 705 g. Je to velice statečný a šikovný kluk, který pomalu dohání vše. Je velkou inspirací pro všechny okolo – velký malý bojovník!

140217_Jurcovi_18-d

140217_Jurcovi_39-d

 

Jeho maminka nám napsala:

Timotej,  24. 10. 2013,  24 tt + 5 d, 705 g

Timotej je naše túžobne očakávané bábätko, keďže po spontánnych potratoch máme v nebi už štyroch anjelikov. Tehotenstvo s Timotejom bolo považované za rizikové, nemala som však žiadne výraznejšie ťažkosti, až kým nenadišiel deň „D“, keď som začala pociťovať bolesti brucha. Myslela som si, že ide iba o bežné tvrdnutie brucha, a tak som čakala a čakala, kým bolesti ustanú. Po troch – štyroch hodinách som zašla na pohotovosť, aby ma lekári pre istotu skontrolovali. Nález bol prekvapujúco pokročilý, naše dieťatko už bolo zosunuté v pôrodných cestách. Začal sa boj o každú minútu. Bol to pre nás obrovský šok, neuvedomovali sme si, nechápali sme, čo sa deje, keďže predchádzajúci deň som bola v gynekologickej poradni a výsledky vyšetrení boli nadmieru uspokojivé, bez akéhokoľvek podozrenia prípadných komplikácií.

Timotej prišiel na svet rýchlym spontánnym pôrodom, bez výraznejších bolestí, po štyridsiatich minútach od môjho príchodu do nemocnice. Bola som však iba v 24. týždni tehotenstva. Náš synček bol taký drobnučký, že pri pohľade na neho sme s manželom zaplakali a premýšľali, či sa podobá viac na malé mačiatko, opičku alebo čokoľvek iné, len nie na bežného človiečika. Vážil 705 g a meral 33 cm. Po pôrode musel byť okamžite prevezený z našej boleslavskej nemocnice na neonatologické oddelenie do nemocnice u Apolináře,  čo bol po jeho príchode na svet ďalší stresujúci a rizikový faktor. Nasledovali dni plné úzkosti a neistoty, keďže nikto nevedel, či nenastanú zdravotné komplikácie. Spolu s manželom sme prežívali veľmi náročné obdobie, na ktoré nebol pripravený ani jeden z nás. Pre povzbudenie a ochranu Timotejovho telíčka sme ho dali hneď na druhý deň pokrstiť a čakali sme, čo prinesie každý nový deň.

Timotej bol veľmi statočný, čím nám dodával silu, keď sme vyčerpanosťou padali od únavy z každodenného dochádzania za ním do nemocnice. Jeho najnáročnejšia úloha bola naučiť sa samostatne dýchať, pretože mal extrémne nezrelé pľúca. Vyslúžil si aj nálepku jedno z najviac „uhúkaných“ detí, keďže mu saturácia krvi kyslíkom výrazne kolísala niekoľko dní až týždňov a apnoické pauzy a premodrávanie jeho telíčka nám, rodičom, spôsobovali obrovský stres, úzkosť a vyvolávali plač.

V nemocnici sme strávili presne sto dní, kým naše dieťatko dobehlo to, na čo nebolo pripravené. Ja, ako mamička, som veľmi túžila udržať si laktáciu až do chvíle, kedy bude Timoteja možné priložiť k prsníku. Prešlo veľa nekonečne dlhých, trpezlivosť si vyžadujúcich dní, kým Timík fyzicky dozrel a zosilnel natoľko, aby bol schopný napapať sa dojčením sám, bez dokrmovania.

Toto všetko sme však zvládli a dnes sme nesmierne šťastní a vďační v prvom rade Bohu za dar života. Rovnako ďakujeme celému personálu nemocnice v Mladej Boleslavi a nemocnice u Apolináře, všetci tí ľudia sú pre nás anjelmi, a všetkým našim priateľom aj celej rodine za nekonečnú podporu a povzbudzovanie.

 

 

Fotografie pořídila Monika Menke (Akimonphotography).

Your email is never published or shared. Required fields are marked *

*

*

F a c e b o o k